ZRELOSŤ

K pochopeniu myslenia nejakého človeka je podstatným prvkom poznať jeho zázemie, priestor, dobu, v ktorej vyrastal, žil, myslel. V minulosti nebolo toto prostredie veľmi rozmanité ako dnes. Aj preto z jednej skupiny môžeme počuť diametrálne rozličné názory na nejakú skutočnosť. 

Poznať pozadie situácie je veľmi dôležité pre pochopenie pravého významu ponúkaných slov, názorov. Predkladá nám to aj dnešný úryvok z evanjelia.

Neviem, či by aj v dnešnej dobe Ježiš použil takéto prirovnanie ku skutočnosti malého počtu učeníkov. K jeho pochopeniu je potrebné vžiť sa do vtedajšieho roľníctva. Obilie sa nežalo dnešným spôsobom. Zbierali sa len klasy a to ručne. Súčasne polia neboli tak "dokonale" obrábané ako dnes. Obilné steblá boli nasiate riedko a medzi nimi množstvo bodľačia a buriny. Bolo potrebné najať v istom okamihu množstvo ľudí, aby vykonali túto ťažkú manuálnu prácu. Tento aspekt roľníckeho života aplikuje Kristus na poznanie, že na svete žije množstvo dobrých ľudí, ktorí nepoznajú evanjelium, ale sú pripravení ho prijať. Preto je potrebná modlitba. Túto modlitbu Otec hneď vypočuje a sú ustanovení prví misionári.
Každý z nás dostal povolanie byť učeníkom Krista. Realizovať toto povolanie tkvie v jednej podstatnej otázke, ktorá sa dotýka nášho vzťahu voči spoločenstvu (toho poľa, pripravenej na žatvu).
Výzva ku zamysleniu smerujúca pre nás všetkých: "Nepýtaj sa, čo tebe Cirkev má dať, ale čo ty môžeš dať Cirkvi." V tom spočíva zrelosť kresťana.